Kde je reklama na život?

Autor: Tomáš Backstuber | 6.12.2011 o 10:38 | (upravené 6.12.2011 o 10:47) Karma článku: 3,77 | Prečítané:  1036x

Pokus o zamyslenie sa nad životom som sa rozhodol zobrať z trochu inej pozície: z pozície reklamy. Sú všade: niektoré vnímame vedome, iné nevedome, ale všetky vnímame. A všetky reklamy majú jednoduchú úlohu – vyvolať v nás určitý druh akcie, väčšinou nejakým spôsobom profitujúci pre majiteľa reklamy. Ako by to vyzeralo, keby existovala reklama na život? A chcel by vôbec človek vidieť takú reklamu?

Skúsil som si len tak z trucu vygoogliť život. Veď na google sa vraj nájde skoro všetko, nie? Prvý odkaz mi ukázal portál s článkami primárne sa zaoberajúcimi životom iných ľudí: vidím tu rozhovor s Jožom Rážom, príbeh Sone, fotky Kylie Minogue, či nový image Sandry Bullock.... nejak zvlášť sa to „mojim“ životom nehemží. Pri googlení života som teda našiel niečo iné – to, ako svoj život prežívajú iní, nie to, ako by som ho mal prežívať ja, prípadne povzbudenie k tomu, aby som ho reálne prežíval.

Človek si povie „ale veď žiť vieme aj sami, na to nepotrebujeme reklamu“. A ako to reálne dopadá? Ráno (dajme napr. 7:00) človek X vstane, resp. pokúša sa prebrať. Vypije svoju rannú kávu, prípadne, ak je poriadnejší, aj si urobí raňajky. Konečne sa oblečie a vyrazí von, kde si kúpi raňajšie noviny, aby sa dozvedel o najnovších problémoch našich politikov, zatiaľčo ho električka, či autobus dovezie do roboty. Ak je luxusnejší, na noviny sa vykašle a do práce sa odvezie, čím získa pár minút a zvýšenie tlaku z blbej dopravy a absencie parkovacieho miesta. Je 9:00, začína sa dopoludňajšia práca. Človek X rituálne prepne mozog na autopilota, aby náhodou nepremýšľal nad tým, čo so svojim životom a so svojim dňom reálne chce spraviť. Dostane svoje špecifické úlohy, na ktorých doobeda maká. Cŕŕŕŕn, je 12 hodín a najvyšší čas ísť jesť. Človek X hypnotizovaný rýchlym občerstvením a ideou polhodinovej obedovej prestávky hltá jedlo veľkými sústami, zatiaľčo mozog je ešte stále v práci, rozmýšľajúc nad úlohou, ktorú nechal rozrobenú, keď išiel na obed. 12:30, človek X už znova pracuje v podobnom tempe, aby sa konečne prebral o 17:30, prípadne neskôr. Rýchlo z práce preč.... nie domov, do obchodu, hypermarketu, či niečoho podobného, aby človek ulovil za peniaze z práce niečo pre seba. Je 18:30, človek X s nákupnými taškami prichádza domov. V prípade, že býva sám, má šťastie: nemusí nadávať na bordel niekomu inému, iba sebe. Pokúsi sa teda aspoň čiastočne upratať bordel po včerajšku, keďže včera sa mu nechcelo a prichystá si večeru. Je 19:30 – 20:00. Človek prichádza s večerou pred telku a začína prijímať: večeru z taniera a čokoľvek z telky. Je 22:00. Večera zjedená, v telke možno ešte niečo ide, ale zišlo by sa už ísť spať. Takže zuby, sprcha.... na upratanie sa poloospalý človek X už vykašle s tým, že si to nechá na zajtra, alebo, ak je človek X ešte neskúsený, tak si povie, že uprace ráno (sladká nevinnosť). Je 23:00. Človek X je už v posteli a premýšľa, čo bude zajtra. A čo reálne bolo vlastne dnes?

Na druhej strane, ako by to malo vyzerať, ak by to mal byť „môj“ vysnívaný život? Ako by malo vyzerať to povzbudenie, tá reklama na môj život? Skúsime to s človekom Y? Človek Y vstáva skoro, o piatej, možno i skôr. Dôvod? Ráno totiž ide do fitka, aby sa rozhýbal, prípadne si doma pri kazete zacvičí jógu, alebo čokoľvek iné. Je 7:00 – 7:30 a človek Y ide postupne do roboty. Aby zabil čas v električke, číta si napríklad z najnovšieho čísla Pekného bývania a rozmýšľa nad tým, ako lacno a jednoducho oživiť svoj byt. Je 9:00, prichádza práca. S tou sa veľa nedá spraviť, ale človek Y urobil všetko preto, aby sa dostal na pracovnú pozíciu, ktorá by preňho bola kreatívna a reálne ho bavila.... a ktorá by nebola 8hodinová, ale 6hodinová (je to reklama, tak prečo nie?). Je 12:00, najvyšší čas ísť na obed. Polhodinová prestávka na obed nie je pre človeka Y, ani pre jeho zamestnávateľa, preto máva hodinovú. Bez rozruchov sa naje, rozpráva sa s kolegami o tom, kedy najbližšie pôjdu na pivo, či ako vyhrať najbližší badmintonový zápas proti druhému oddeleniu. Je 13:00 a človek Y s čistým štítom znova začína v práci... ktorá ale končí o 16:00. Človek Y sa lúči s kolektívom. Ak je začiatok týždňa, ide si do hypermarketu kúpiť jedlo na celý týždeň, v opačnom prípade má iné možnosti: čo tak prechádzka do blízkeho parku? Alebo hodina kickboxu? Či kurz varenia? Alebo niektoré z tých zamestnaneckých vecí, ktoré spomínal počas obeda? Je 18:00 – 19:00 a človek Y sa vracia domov. Pripraví si večeru a pri príjemnej, pomalej hudbe ju zje. Ak prišiel skôr, pozrie si ešte 1 diel krátkeho seriálu (aby sme tú telku úplne nezatratili). Je 20:00 a človek Y už začína byť ospalý. Príde upratovanie a večerná očista a o 21:00 už leží v posteli. Mozog ešte trochu premýšľa a skonštatuje, že je čas vypnúť a oddýchnuť si, aby si človek Y vychutnal aj ďalší deň plný života.

Je to naivné, je to nepoužiteľné, je to... reklama. Ale nie je to snáď taktiež náš cieľ, ako prežiť život? Tak prečo ho tak nežijeme?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?