Prečo nechcem deti

Autor: Tomáš Backstuber | 7.2.2012 o 13:57 | (upravené 7.2.2012 o 14:02) Karma článku: 8,36 | Prečítané:  2539x

Deti sú naša budúcnosť, tak ich treba. Ak ste katolík, ideálne čo najviac. A ak aj nie ste, myslite na to, aby na vás mal kto robiť v starobe. A veď sú také zlaté, prečo by ich človek nechcel? A nie je egoistické nenechať po sebe žiadne potomstvo? A ja i tak tie deti nechcem. A odpoveď na otázku „prečo?“ je, žiaľ, dosť smutná.

Včera som bol na káve s X. Teda, on bol na káve, ja na virgin mojite. Preberali sme politickú situáciu mravcov v Južnej Afrike a jej dôsledok na hurikány v Austrálii, keď v tom sme sa nejak dostali k tomu, že X nemá rád deti. Zdieľam jeho averziu, no bol som zvedavý na argumenty, preto som sa chvíľku zahral na názorového oponenta. Namiesto neosobnej diskusie mi ale X porozprával o svojom nedávnom zážitku.

X má mamu, ktorá ho raz za čas aj rada vidí. Taktiež má aj sestru – slobodnú mamičku s dvoma deťmi v predškôlkovskom veku, ktorá býva u mamy. V deň, keď X prišiel k mame na prespatie, bolo všetko viac menej v poriadku. Večer ale sestra išla von a keď sa jedno z detí zobudilo, nastal menší horor. Mama zvykla X hovoriť, že deti sú teraz v období, kedy skrátka potrebujú tú matku a tak, keď sa dieťa zobudilo a začalo plakať, nič, okrem matky, ho nedokázalo utíšiť. Samozrejme, jedno dieťa zobudilo druhé a takto potom spoločne plakali, kým neprišla sestra X. Matka X, už vynervovaná z detí, sa po utíšení detí potom ešte pohádala so sestrou X a obe išli „spokojne nasrato“ spať, zatiaľčo X len sledoval situáciu.

„Dobre,“ povedal som „ale čo si mi tým chcel povedať?“ X si odpil, zamyslel sa a povedal „Tie deti sa možno ani nikdy nedozvedia, že boli nechcené, ani to, že svojou samotnou existenciou premenili aspoň relatívne príjemný domov na niekedy až nočnú moru. Ostáva dúfať, že toto celé si tie decká neodnesú do života, že zvládnu nejak žiť a prežiť spokojný život, aj napriek svojmu detstvu.“ Kruté, no zdá sa pravdivé.

Ešte sme chvíľu s X kecali, potom sa rozlúčili a išli každý svojou cestou, no toto mi stále vŕtalo hlavou. Zrejme nie vždy je človek pripravený mať dieťa. Budem niekedy pripravený ja? Silne o tom pochybujem. Mám to skúšať aj napriek pochybnostiam? Dieťa nie je nábytok, mení životy. A, aj keď to znie egocentricky, ja takúto zmenu života nechcem. Rodenie a výchovu prenechám číňanom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?